Dve kôpky
Keď vychádzate zo Spišskej Novej Vsi smerom na Novoveskú Hutu cez Ferčekovce, časť cesty lemuje po pravej strane vysoká strmá medza. Medzi cestou a úpätím medze je úzka parcela, ktorú koncom minulého storočia ktosi múdry kúpil a postavil na nej stolárstvo - objekt doslova nalepený na úzkom pruhu zeme, ktorý zasiahol aj do úpätia medze. Mesto to tolerovalo napriek tomu, že tesne predtým schválilo územný plán, v ktorom bola medza evidovaná ako najhodnotnejší mimolesný biotop na území katastra mesta.
Medza je biotopom teplomilnej vegetácie, ktorej zloženie podmienil človek dlhodobým obhospodarovaním. Keďže v posledných desaťročiach si ľudia odvykli pracovať manuálne na strmých stráňach, podobne, ako množstvo iných, aj táto začala zarastať náletovými drevinami, najmä borovicou. Znamená to začiatok pomalého, postupného zániku vzácnej vegetácie.
Strmá stráň predstavuje z geomorfologického hľadiska aluviálnu medzu, ktorá ohraničuje nivu potoka Holubnica (Dubnica). Tento neveľký potok ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia voľne tiekol údolím, ktoré medza ohraničuje, bohato meandroval a jeho nivu vypĺňali mokraďné spoločenstvá, o ktorých hodnotách tušili len niekoľkí ľudia na Slovensku. Zvyšok pracujúceho ľudu prahol po bývaní, a tak nastúpili buldozéry a z krásnej divokej nivy neostal kameň na kameni. Slobodný potok spútalo priame koryto s pravidelným lichobežníkovým profilom, ako je v našich končinách bežné dodnes a na mieste nepraktických bylín začali rásť rady unifikovaných montovaných Okalov, smreky pichľavé, orgovány a petúnie.
Ako mesto rástlo, rozparcelovaná niva Holubnice začala byť malá. Spojeniu s vyššie ležiacou Novoveskou Hutou bránilo chránené územie, tak sa ľudia usadili v nive tohto krásneho potoka až nad Novoveskou Hutou. Tentokrát už na veľkolepú reguláciu potoka neboli peniaze, tak si ľudia vytvárali stavebné parcely zavážaním nivy rôznym stavebným odpadom a výkopovou hlinou, aby na takto upravenom pozemku mohli zhmotňovať svoje predstavy o obydlí. Išlo to tak v rámci plochy vymedzenej územným plánom až do vyhlásenia nového zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý zaviedol veľmi užitočný pojem "biotop" a stanovil podmienky, za ktorých sa môže využívať. Zasypávanie na stavebné parcely k nim rozhodne nepatrilo a v tej dobe sa už "minulo" aj územie vymedzené v územnom pláne. Ľudia však mali pokúpené ďalšie pozemky, plán sa upravil a ochranári začali oceňovať zasypané biotopy. V hodnote zničeného biotopu potom požadovali aspoň symbolické revitalizačné opatrenia, ako napr. vybudovanie náhradného biotopu pre obojživelníky, čo v praxi znamená prietočné jazierko. Keďže však jazierko nemôže byť na konci každej parcely a iné opatrenia sa v bohatom prírodnom prostredí veľmi neponúkali, posledný zo stavebníkov už dostal opatrenie mimo stavebného územia.
Tak sa tento príbeh vracia späť k strmej stráni pri Ferčekovciach. Stavebníci dostali totiž ako revitalizačné opatrenie povinnosť vyrúbať náletové borovice. Bolo to dohodnuté tak, že stromy vyrúbu a stiahnu na parcelu na úpätí stráne. Poľnohospodársky užívateľ parcely sľúbil, že sa o drevo postará a stromy a zvyšky po ich spracovaní odstráni.
No a tu sa príbeh trocha zamotal. Povinní síce stromy vyrúbali a stiahli pod stráň, aj poľnohospodár drevo odviezol, konáre borovíc sa však míňali pomalšie. Netrápil som sa pre to veľmi, veď pred nami bola celá zima a dostatok času na sľúbené odpratanie. Ozval sa však majiteľ parcely na úpätí stráne, kde bolo drevo naťahané. Nazdával som sa, že stráň aj parcela pri nej majú rovnakého užívateľa, nebola to však pravda. Majiteľom bol stavebník onoho stolárstva zo začiatku príbehu. Nechápal som síce, prečo mu tak veľmi vadia konáre v zime, keď sa parcela aj tak nevyužíva, ale keď sa mi ozval náčelník mestskej polície, uvedomil som si, že asi ide o niečo vážnejšie... Potlačil som na poľnohospodára, ktorý sľúbil nápravu a časť konárov odstránil. Slabá zima, jedna z celého radu posledných slabých zím, nezasypala konáre snehom, a tak tam trčali z lúky, ležiac na kôpkach. Sťažnosti sa stupňovali a kôpky ubúdali pomalšie, než bola frekvencia sťažností. Problému sa permanentne venoval samotný náčelník mestskej polície, ktorému som viackrát sľúbil, že zabezpečím nápravu, dvakrát sa interpeláciou poslanca za Ferčekovce v tejto veci zaoberalo mestské zastupiteľstvo. Bol začiatok marca, do začiatku reálneho vegetačného obdobia času viac než dosť, vravel som si, čo to dočerta komu vadí, dve kôpky konárov, celé Ferčekovce vyvážajú kade-tade po okolí kopy odpadu a nikomu to nevadí a pre trocha kriakov na lúke takáto horlivosť! Čo je toto za problém, že sa oň musí zaujímať mestská polícia, mestské zastupiteľstvo i samotný primátor?
Keď bol za mnou majiteľ stolárstva a lúky s kôpkou konárov tretí krát, už som sa začal pred ním hanbiť, že nedokážeme tento problém vyriešiť - bol som však stále odkázaný na sľuby iných. Vtedy sme však vec vyriešili veľmi jednoducho a elegantne - majiteľ stolárstva súhlasil so spálením, nevadila mu pahreba na lúke a keďže išlo o súkromný pozemok, nebolo treba vybavovať zložité papiere u hasičov. O dva či tri dni nato som s kolegom za pol hodiny celý problém jednoducho vyriešil, kopu borovicových konárov sme spálili, lúku detailne vyčistili od všetkých zvyškov, a bol pokoj. Bolo to 5. marca 2008.
Tento vcelku nezáživný a nezaujímavý príbeh by som nikdy nebol spísal. O necelé tri mesiace nato, 29. mája v podvečerných hodinách som však na severnom okraji Ferčekoviec zistil sypanie odpadu. Nákladné auto tu na okraj bývalého koryta Holubnice sypalo odpad z búračky. Šofér auta s EČ 285BL mi bohorovne povedal, že ho poslal šéf a že pracuje pre firmu MiVa.
Na druhý deň som e-mailom zistenie oznámil oddeleniu komunálneho servisu, k písomným údajom som priložil fotografie skládky a auta, sypúceho odpad. Vzápätí som dostal odpoveď od vedúceho oddelenia, že mesto postúpi podnet Obvodnému úradu ŽP v Spišskej Novej Vsi. Po viac než mesiaci som sa náhodou stretol na úrade so zodpovedným pracovníkom, ktorý o osude skládky vôbec nič nevedel.
Mesto má rozsiahly úradnícky aparát a k dispozícii mestskú políciu. Podnet ohľadom kôpky konárov riešilo mestské zastupiteľstvo. Podnet ohľadom kopy stavebného odpadu odstrčilo ďalšiemu úradu, ktorý s ním neurobil tiež nič.
A tak sa pýtam - ako je možné, že dôležitosť kôpky konárov je v tomto meste neporovnateľná s nezákonným sypaním odpadu? Mesto nerobí nič s desiatkami nelegálnych skládok, ktoré sa nachádzajú v intraviláne aj extraviláne a až doteraz som sa nazdával, že je to kvôli anonymite páchateľov. Teraz je však páchateľ úplne zrejmý a mesto zaujalo postoj mŕtveho chrobáka.
V našom meste evidentne nie je kôpka ako kôpka.
Dátum pridania: 2008.06.22 08:53 | Úvodná stránka | na vrch stránky